Mládežnícky dychový orchester ODPaM Prešov 1959-1984

Narodil sa v Prešove, v rodine robotníka. Otec hral pomerne dobre na husliach, a preto sa rozhodol zasvätiť do tajov tohto umenia aj prvorodeného syna. Jeho nadanie sa rozvíjalo vďaka blízkosti takých mien, ako bol Štefan Moyzes a Ján Pöschl.

Celý život sprevádzala Viliama Tarjányiho hudba a spev. Popri krásnom, ale náročnom povolaní učiteľa, začína od začiatku učiteľovania mimoriadne záslužnú a veľmi úspešnú cestu v mimoškolskej oblasti. Po dlhé roky bol organizátorom hudobného života v Prešove a členom rôznych vokálnych a inštrumentálnych súborov pôsobiacich v meste Prešov. V rámci mimoškolskej činnosti je meno Viliam Tarjányi nezanedbateľným, výnimočným pojmom na Slovensku.

Od 29. augusta 1951 sa stal členom Dychovej hudby Robotníckeho kultúrneho spolku a pôsobil v tomto hudobnom telese zo začiatku ako hráč, kde sa začala jeho krásna a plodná desaťročná spolupráca s Jánom Pöschlom, kapelníkom tejto dychovej hudby. Po jeho smrti bol vymenovaný od 1. septembra 1961 za dirigenta Dychového orchestra Robotníckeho kultúrneho spolku. Počas jeho pôsobenia vo funkcii vedúceho a dirigenta Dychového orchestra Robotníckeho kultúrneho spolku (1961 – 1967) získal dychový orchester najvyššie vyznamenanie za Zásluhy o výstavbu udelené prezidentom ČSSR dňa 30. apríla 1965.

Ako učiteľ pôsobil na viacerých školách. V období 1960 –1978 je učiteľom na Jedenásťročnej strednej škole na Mudroňovej ulici, neskôr Základná deväťročná škola na Mudroňovej ulici v Prešove, kde pôsobí až do odchodu do dôchodku.

Prvého septembra v školskom roku 1959/1960 zakladá Viliam Tarjányi na Jedenásťročnej strednej škole na Mudroňovej ulici pioniersky dychový súbor Červená šatka. V septembri 1961 dychový súbor Červená šatka prechádza pod strechu Okresného domu pionierov a mládeže Prešov, ktorý mu vytvoril lepšie podmienky a udomácňuje sa pod názvom Mládežnícky dychový orchester Okresného domu pionierov a mládeže Prešov.

V 60-tych rokoch a v prvej polovici 70-tych rokov 20. storočia zásluhou Viliama Tarjányiho, význam dychového orchestra ďaleko presahoval hranice mesta, okresu, kraja a Slovenska nielen výnimočnosťou, ale aj absolútnou bezkonkurenčnosťou, svojou umeleckou interpretáciou, dramaturgiou, náročným repertoárom a mimoriadnymi úspechmi, medzi mládežníckymi dychovými orchestrami na Slovensku. Patril k absolútnej špičke v bývalom Československu.

Viliam Tarjányi získal úctu, uznanie a meno v kruhoch velikánov slovenskej dychovej hudby Michala Galovca, Adama Hudeca, Júliusa Letňana, Karola Pádivého, Gejzu Príbelu, Antona Petríka. Obdiv vzbudil aj u českého maestra dychovej hudby zaslúžilého umelca, Jindřicha Pravečka.

Bohaté odborné skúsenosti a veľmi úspešné pôsobenie v mimoškolskej činnosti Viliama Tarjányiho boli zúročené nielen v oblasti dychovej hudby, ale aj v speváckych zboroch.

Od roku 1948 začína pôsobiť v spevokole Moyzes, ktorý od roku 1952 vystupuje s vlastným 32-členným orchestrom, ktorého zakladateľom bol Viliam Tarjányi. V roku 1953 sa podieľa ako zástupca dirigenta na mimoriadnom úspechu v rámci celoštátnej súťaže Ľudovej umeleckej tvorivosti v Brne, kde spevácky zbor obsadil druhé miesto. Od roku 1954 až do roku 1958 bol dirigentom prešovského speváckeho zboru Moyzes. V roku 1958 zastáva v zbore funkciu organizačného referenta a v roku 1966 je vicedirigentom.

Po príchode na Jedenásťročnú strednú školu na Mudroňovej ulici v Prešove v roku 1961 ako učiteľ hudobnej výchovy zakladá detský spevácky zbor Červená šatka. S oboma zbormi dosiahol veľmi výrazné výsledky a úspechy v rámci okresných, krajských a celoslovenských súťaží v zborovom speve.

Skomponoval, resp. zinštrumentoval vyše 43 skladieb pre zbor a cappella a skladby pre dychový orchester. K najúspešnejším patria práve skladby a úpravy pre dychový orchester.

Z pochodovej muziky možno spomenúť: Dajme sa na pochod, Duní náš krok, Pochod odbojárov, Iskra; z koncertných skladieb: Luna tancuje – valčík, Nestor – kvapík, Mládežnícka veselica, Polka pre Milana, Šarišská polka, Rozprávkové intermezzo; z úprav: Letia sane – čardáš, Tancuj, tancuj, Od Prešova.

Slovenský hudobný fond Osvetového ústavu Bratislava vydal niekoľko jeho skladieb nahraných v rozhlase profesionálnymi dychovými orchestrami a vydaných na gramoplatni.

Od roku 2009 koná sa v Prešove na počesť Viliama Tarjányiho každé dva roky, festival dychových orchestrov Tarjányiho Prešov. Cieľom je oživiť v pamäti súčasným mladým ľuďom osobnosť mesta, ktorá sa zaslúžila, že Prešov je v oblasti záujmovej umeleckej činnosti, oblasti mládežníckej dychovej hudby v povedomí ľudí, odborníkov znalcov dychovej hudby na celom Slovensku.

Festival sa od svojho začiatku dostáva do povedomia nielen prešovskej verejnosti, ale aj hudobných ustanovizní. „Tarjányiho Prešov“, stáva sa významnou udalosťou, dominantou, baštou mládežníckych dychových orchestrov tak, ako je v Čechách Kmochov Kolín či na Slovensku Pádivého Trenčín.

Za pedagogickú činnosť, mimoškolskú činnosť, osvetovú činnosť, za zásluhy vo výchove mládeže, za rozvoj kultúry na Slovensku bol ocenený Ústrednými a mestskými orgánmi, Združeniami na Slovensku najvyššími oceneniami a vyznamenaniami.

Minister kultúry Slovenskej socialistickej republiky Miroslav Válek udeľuje čestný titul zaslúžilý pracovník kultúry Viliamovi Tarjányimu za mimoriadne pracovné úspechy v záujmovej umeleckej činnosti ( Bratislava 26. 10. 1972).

Cena Karola Pádivého za rok 1993 udelená Hudobným fondom Bratislava Viliamovi Tarjányimu za dlhoročnú dirigentskú činnosť.

Predstavenstvo Združenie dychových hudieb Slovenska udelila p. Tarjányimu Výročnú cenu Karola Pádivého za dlhoročnú činnosť kapelníka dychového orchestra RKS a úspešnú tvorbu mnohých skladieb pre veľké dychové orchestre. Na slávnostnom otvorení Bratislavských hudobných slávností 1. októbra 1994 v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca za prítomností Ľubomíra Romana, ministra kultúry Slovenskej republiky, cenu odovzdal primátor mesta Bratislava p. J. Kresánek.

Je dvojnásobným laureátom Ceny mesta Prešov (1973, 2009) za zásluhy a osobný vklad do rozvoja mládežníckych dychových orchestrov na Slovensku a za rozvoj a vynikajúce výsledky v oblasti záujmovej umeleckej činnosti v rámci mesta Prešov i celého Slovenska.

Za nesmierne zásluhy v oblasti dychovej hudby, zviditeľnenie mesta Prešov bola 21. 10. 2000 Viliamovi Tarjányimu odhalená Pamätná tabuľa na budove Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove na Masarykovej ulici 15 (bývalý ODPaM Prešov).

Rozhodnutím všeobecného záväzného nariadenia mesta Prešov č.11/2009 bol určený nový názov ulice v Prešove – Tarjányiho ulica.

Ďakovný list in memoriam za dlhoročnú prácu v prospech mesta Prešov a jeho obyvateľov, za jeho prínos v rámci mimoškolskej záujmovej činnosti na Slovensku udelila primátorka mesta Prešov 1. októbra 2015.

Zomrel 10. januára 1996, je pochovaný na miestnom cintoríne v Prešove